Koza rohatá a jež

Albín Brunovský bol opakovane ocenený na Bienále ilustrácií Bratislava. Bol dlhoročným profesorom na VŠVU v Bratislave. V roku 1967 bol spoluzakladateľom medzinárodnej prehliadky originálov ilustrácií detských kníh Bienále ilustrácií Bratislava, v rámci ktorého založil a viedol pracovný seminár UNESCO - BIB workshop pre ilustrátorov z rozvojových krajín. A. Brunovský reprezentuje imaginatívnu polohu ilustrácie. Charakteristický je pre jeho tvorbu zmysel pre detail a drobnokresbu, ktorá vyúsťuje do ornamentalizácie často vytvárajúcej dekoratívny obraz. Tieto prvky s neodmysliteľným fluidom, znásobujú literárne kvality diel, ktoré sa stávajú ozdobou knižníc. Autor ilustroval vyše sto kníh domácich i zahraničných, mal okolo 150 samostatných výstav doma i v zahraničí, jeho diela sú v rôznych domácich a zahraničných zbierkach. Tvorba je diskutabilná v jednej rovine. Hoci tvoril pre deti, jeho ilustrácie pôsobili skôr ako pre dospelého jedinca. Predovšetkým svojou vážnosťou a serióznosťou. Hoci ornamentalizácia, napríklad známe veľké klobúky dám evokujúce prezdobené koše plné kvetov, ovocia a spletitých tiel pôsobia dekoratívne aj zábavne zároveň, v konečnom dôsledku je im priznaná mimoriadna dôstojnosť. Výrazy postáv nemajú ľúbivý charakter, často sú to postavy zachmúrené, štylizované, deformované, možno jemne karikované, ale na prvý pohľad nie sú sympatické ani príťažlivé. Tam, kde je v tvárach postáv veľakrát zámerný kŕč, v labyrintoch florálnych a ľudských detailov je veľkorysosť, záhada, imaginácia, vzduch i vzruch. Autor dosahoval svojimi dielami neraz desivé obrazy a pocity, na strane druhej vytváral „lúky“ dekoratívnych výjavov, poetických, nežných a farebne pestrých. Bol majstrom detailu, kráľom drobnôstok, ktoré však mali svoj vývoj, zmysel, príbeh, logiku, ale predovšetkým kúzlo tajomstva a sna, ktoré predpokladalo rozvrstvenú fantáziu, náklonnosť k hre v tichu svojho ateliéru. Práve z neho, na diaľku, prostredníctvom ilustrácií vysielal krásne „podivné“ správy do sveta duše malého respondenta. Kvalitu jeho diela možno vnímateľ ocení až vo vyššom veku, keď lepšie chápe súvislosti, ktoré ilustrátor do svojich obrazov zašifroval. Rozhodne však v malom percipientovi zanecháva razantný dojem, lebo jeho ilustrácie si nemožno nepamätať. Okrem ilustrácie sa venoval grafike, maľbe na dreve, fragmentárne maľbe na zrkadlo, kde sa tiež všade odrazilo, tak ako v ilustráciách, jeho farebné videnie, zmysel pre drobnokresbu a výsostne ľudský element.  
Autorka textu: Mgr. Barbara Brathová, historička umenia