Viera Gergeľová bola ocenená na Bienále ilustrácií Bratislava v roku 1989 Zlatým jablkom za ilustrácie ku knihe Čertov mlynček. V ilustrátorskej tvorbe sa sústredila predovšetkým na ilustrácie kníh pre najmenšie deti. Jej výtvarné videnie je založené na fantázii a imaginatívnosti, ktorá ústi         k lyrickým výjavom často so známkami poetickej dekoratívnosti v maliarskom výraze. Farby sú raz kontrastné a žiarivé, inokedy mierne tlmené a splývajúce s pozadím. Z techniky drevorezu a leptu prechádza postupne na litografiu. Tvorba je prevažne figurálna, autorka posúva obrazy do symbolickej roviny, ktorá má rozmer magickej tajomnosti a éterickej ľahkosti. Vytvára v príbehoch zvieratiek intímne prostredia a ponecháva im v prejave známky detskej naivity, hoci ju kompenzuje konkrétnosťou ľudského sveta, kam postavičky osadzuje. Na jednej strane je tvorba lyricky poetická, na strane druhej jednoznačne konkrétna, takmer na hranici realizmu, hoci ten nabúrava milým a samozrejmým prístupom k svojim rozprávkovým postavičkám. V jej tvorbe sa snúbia výtvarné kontrasty. Evidentná je jednoznačná popisnosť príbehu a postavičiek, na strane druhej snové vízie ústiace k elegantným ilustráciám evokujúcim imaginatívne obrazy plné mäkkej lyriky a poézie. Autorka ilustrovala rozprávky a príbehy, ktoré boli v 80-tych rokoch notoricky známe a mimoriadne populárne. Bola jednou z tých, ktoré deti ako autorku ilustrácií poznali po mene, nakoľko sa im fixovala frekventovanými postavičkami, malými hrdinami, ktorí boli častokrát nielen knižne, ale aj televízne spracovaní. Tým nadobúdali širší diapazón dosahu na vnímateľa. Devízou autorky bola skutočnosť, že dieťa vnímala ako rovnocenného partnera, rovnako tak brala do úvahy aj figúrky, ktoré kreslila a maľovala. Stávali sa jej drobnými priateľmi, ktorí ožívali na dvoch frontoch – v knihe aj v televízii. Jej prístup k nim nebol nikdy nadradený a akoby im vtipne svojim prístupom „nadbiehala“, respektíve im „držala stranu“. Tento fenomén z nich urobil sympatické, takmer civilné postavičky, ktoré s deťmi prirodzene koexistovali, ako ich kamoši z dvora.     
Autorka textu: Mgr. Barbara Brathová, historička umenia