Päť zázračníkov

Robert Brun bol ocenený na Bienále ilustrácií Bratislava  v roku 1987 Zlatým jablkom za ilustrácie ku knihe Kominár v bielom klobúku. Tvorba Roberta Bruna je charakteristická atypickým prístupom k vtedajším novým názorovým aspektom v zmysle ilustrovania detských kníh, ktoré však pôsobia modernizujúcou razantnosťou aj v súčasnosti. Plochu na jednej strane pokrýva plnofarebnou kompozíciou, na strane druhej sa orientuje na detailný objekt predeľujúci text. Najsilnejšou zbraňou autora je imaginácia. Využíva častý motív deformovanej tváre – masky, ktorú posúva do roviny nadsádzky a groteskného výjavu usporiadaného do geometrických útvarov. Tieto Brunove veselé a inteligentné šialenstvá na vysokej výtvarnej úrovni si vyžadujú aj intelektuálne cítiaceho percipienta. Výraz ilustrácií dlhšie čakal (a možno si ešte aj  bude musieť počkať) na akceptáciu širokej čitateľskej verejnosti, čo z autora robí tvorcu inovatívneho a ojedinelého svojho druhu zároveň. To je údelom novátorov, ktorí si spravidla získavajú spočiatku len úzky okruh záujemcov. Ilustrácie autora nezaprú svoju vážnosť, často desivosť a voľbou farebných tónov aj akési mrazivé tajomstvo. Jeho premyslená kompozícia, ktorá je plná výjavov aj detailov je zároveň presne architektonicky postavená. Kolor sa stáva silnou zbraňou, nebol by však tak razantný, bez výrazu postáv. Tie majú svoje vnútorné, možno aj psychicky kamsi inde posunuté svety, čím na jednej strane evokujú pre malého respondenta zábavu, pre dospelého ponor do duševných záhad, pohnútok a tajomstiev. Možno štylizácia jeho figúr nie je v prvom pláne príťažlivá, práve preto však jej možno odvážne priznať ojedinelosť, inteligenciu a tvorivý potenciál. Postavy sa často ironicky uškŕňajú, robia grimasy, rozohrávajú smelo akési, možno až nadrzlé, divadlo pocitov a vnútorných prežívaní. Tam kdesi je zakódovaný povestný moment pravdy dieťaťom vnímaný ako výzva k hre. Napriek tomuto kurióznemu prístupu k rozprávkovým hrdinom si autor udržuje vo svojej tvorbe nádych elegancie a nepopierateľnej dôstojnosti.    
Autorka textu: Mgr. Barbara Brathová, historička umenia